Prečo milujem športovanie?

Keď sme ako decká hrávali vonku futbal, basketbal, alebo hokej, občas sme od 9 ráno vydržali vonku až do zotmenia s jednou flašou vody. Dokázali sme zabudnúť na okolitý svet a hrali sme sa niekoľko hodín bez ohľadu na smäd, hlad, či strach rodičov. Zvádzali sme boje o ihriská, aby nám ich nevyfúkli starší. Dohodli sme sa, kto ich pôjde obsadiť čo najskôr, kto prinesie bránky. V zime sme chodili polievať spoločne ihrisko aby zamrzlo a mohli sme sa hrať hokej s pukom. Tenis sa hrával na nakreslené čiary kriedou, alebo na praskliny v betóne, miesto siete poslúžili pokojne krabice, či dosky. Vytvorili sme si futbalové brány zo stromov, ktoré boli od seba vzdialené tak akurát. Skôr sme mali ťažkosti s vyšlapaným a vyšúchaným "bránkoviskom", za ktoré nás karhali susedia a rodičia. Ich sme navyše privádzali do zúfalosti buchotom a revom deň čo deň. Futbalová brána je síce veľká, ale keďže sme ju občas aj tak netrafili, presne sme vedeli, ktoré autá na sídlisku mali alarm a ako vyzerali ich rozčúlení majitelia. Naši rodičia nedokázali pochopiť, ako môžeme drahé tenisky zničiť za niekoľko mesiacov, keď im "botasky" vydržali pokojne aj pár rokov. Spomínam na naháňanie na starých bicykloch, schovávačku, vybíjanú, na baby, ktoré skákali cez gumu alebo hrali škôlku - domček nakreslený na chodník kriedou. Na korčuliach, ktoré mali ledva nejaké ložiská sme schádzali schody, skákali a naháňali sa. Pamätám si naše sľuby, že ostaneme vonku len do rozsvietenia pouličných lámp a na rodičov vykrikujúcich z balkónov a okien panelákov.

Keď po 20 rokoch vidím tieto ihriská prázdne a zarastené burinou, vidím ako sa svet okolo nás mení. Prechádzam sa po sídlisku, kde som strávil detstvo a vidím vonku len pár ľudí. Buď sú to psíčkari na prechádzke so svojim štvornohým priateľom, ľudia kráčajúci s nákupom, alebo zaneprázdnene hľadiace tváre do svojich mobilov. Prečo dnešné deti nešportujú? prečo nevedia čo je "doskačka" alebo BMXka? Prečo trávia celé detstvo za počítačom, s mobilom v ruke, alebo pred televízorom? Prečo sa deti nehrajú vonku na sídlisku, nebehajú s loptou, hokejkou, bicyklom, či raketami, ale četujú si a hrajú sa počítačové hry?

milujem športovanie

Možno nie je chyba v deťoch, ale v rodičoch a vo výchove. Dnešní rodičia pracujú aj z domu, pracujú cez víkendy, ak športujú, idú si radšej zabehať na pás do posilňovne ako do lesa. Míňame desiatky eur za permanentky do fitnescentier, platíme si vstupné na zumbu, spinning, crossfit aby sme vykompenzovali sedavé zamestnania v kanceláriach pri počítači, ktoré nás ubíjajú. Dať deťom do rúk mobil, alebo zapnúť v TV rozprávku je pohodlnejšie, ako sa ísť nahánať na korčule, stavať snehuliaka, kopať si loptu, či hádzať na kôš. Šport patrí od dávna do nášho života a preto by sme sa mali snažiť, aby aj naše deti mali k športu pozitívny vzťah. Stránka milujem športovanie je pre všetkých, čo milujú šport a pohyb.